O nás na Giradách
Formálno-právne základy Záhradkárskej osady GIRADY v katastri obce Košické Oľšany boli položené v októbri v roku 1981.
Teda od roku 1982 sa tu, na týchto pozemkoch začali rozvíjať a rodili sa všetky hlavné a podstatné aktivity, ktoré boli aj vykonané a realizované v období rokov 1982 až 1986. Len pre úplnosť - nižšie nájdete pohľad do histórie našej záhradkárskej osady a tiež aj slová uznania pre hlavných aktérov, ktorí stali pri jej zrode.
Asi všade na svete sa veľké, múdre a užitočné veci rodia len vtedy, keď sa dá dohromady tá správna skupinka ľudí. Aj v prípade našej osady tomu tak bolo. Boli to najmä páni Korponayi, ďalej páni Ing. Mikuláš, Ing. Očvár, Ing. Blažek, pán Bučko a mnoho ďalších. Títo piati páni boli tým hnacím motorom a mozgom celej akcie. Ďalej musíme ešte spomenúť pánov Kicáka, Ing. Majorošiho, pána Pačaja, pani Šrenkelovú, pani Gallovú, pána Zajaroša a pána Šuvera, ktorí ponúkli mnohokrát nezištne svoje osobné poznanie a schopnosti v prospech osadníkov, niekedy dokonca bezodplatne a veľa, veľa krát vlastnú prácu a to iba za symbolické odmeny.
Bolo to už 9. októbra 1981, keď sa 90 záhradkárov stretlo na prvej spoločnej brigáde na území dnešnej ZO na Giradách. Začínalo sa s hotovosťou 201 000.-SKK, ktoré títo ľudia dali vtedy dohromady. V tom čase to bola suma postačujúca tak k započatiu stavebných prác na rodinnom dome. Avšak optimizmus a entuziazmus naším prvým osadníkom určite nechýbal. Preto brigády boli tým najvýhodnejším riešením.
Za prvých 5 mesiacov, t.j. k 22.3.1982 bolo odpracovaných už 2 760 hodín. Členská základňa sa rozrástla na 120 členov.
Územné rozhodnutie na prenájom pozemkov bolo vybavené k 31.3.1983. V priebehu necelých 18 mesiacov, naši predchodcovia, „pionieri“, teda zakladatelia OZ Girady odpracovali spolu neuveriteľných 3 760 hodín. V septembri 1983 bola dokončená a zvalcovaná prístupová cesta v celej dĺžke viac, ako 700m. V novembri 1983 bolo ukončené aj vonkajšie oplotenie osady.
V apríli 1984 bol zvolený nový výbor a pán Zoltán Korponay bol už po druhýkrát zvolený za jeho predsedu. V apríli tohto istého roku sa už započalo s riešením centrálneho rozvodu vody v osade. Bolo ukončené aj vnútorné oplotenie v osade v celkovej dĺžke viac, ako 3 000m.
V roku 1985 nás už bolo spolu 124 záhradkárov. V auguste 1985 bola realizovaná primárna strana elektro-rozvodov, vrátane inštalácie trafostanice. Z vlastných zdrojov bol objednaný materiál na centrálny vodovod v osade a na prvú čerpaciu stanicu, tzv. hydrofórovú stanicu.
V januári roku 1986 každý člen musel „zložiť“ čiastku 1.200.- Kčs, ako účelový príspevok, na realizáciu elektro-rozvodov v osade. Bolo tiež vytýčené ochranné pásmo v okolí osadového vodného zdroja a boli vykonané všetky súvisiace opatrenia vrátane jeho oplotenia.
V auguste roku 1987 už nás bolo spolu 130 členov. V tomto roku našu osadu postihla veľká voda, ktorá nás prinútila urobiť aj ďalšie opatrenia, aby sme sa podobným škodám, aké boli spôsobené prívalovými vodami, vyhli. Jedným z najzávažnejších a súčasne i najnákladnejších opatrení bolo strojové vykopanie pozdĺžnej ryhy po celej dĺžke oplotenia na západnej strane osady. Tento, tzv. odvodňovací rigol, v súčasnosti bezpečne odvádza vody z prívalových dažďov do severnej a južnej odvodňovacej ryhy, ktoré ústia do jedného vývodu, resp. zo severnej strany do melioračného kanála, ktorý je vyvedený do toku rieky Torysy.
V priebehu roku 1988 bolo vyrobených a inštalovaných spolu 26 rozvádzačov, ktoré sme po ich odbornej inštalácii museli natrieť zvonku i z vnútra farbou podľa ČSN. Následne, po kolaudácii všetkých rozvodov, bola celá stavba primárneho okruhu odovzdaná bezodplatne VSE v Košiciach.
Začiatkom roku 1989 sa konali ďalšie voľby nového výboru a pán Zolo Korponay bol opakovane zvolený za jeho predsedu. Tento rok bol v živote našej ZO SZZ významným rokom. Konečne sme mohli využívať elektrickú energiu a s ňou spojené všetky technické možnosti vtedajšej doby.
V rokoch 1990 až 1992 nastal na osade hotový stavebný boom. Mali sme už k dispozícii vodu i elektrickú energiu. Zmena spoločenského zriadenia v krajine, stále častejšie a častejšie si vyžadovala v súlade so zmenami v legislatíve krajiny, aj hľadanie nových prístupov s cieľom využiť ich v prospech našich osadníkov. Nastala nová doba. Výbor musel, okrem iného, v mnohých prípadoch riešiť aj rôzne nedorozumenia medzi osadníkmi, najmä však medziľudské vzťahy medzi susedmi.
V roku 1992 dal výbor vypracovať projektovú dokumentáciu k výstavbe tzv. „autobusovej niky“, teda autobusovej zastávky na ceste E-50, pre našich osadníkov.
Autobusová zastávka na križovatke pri Hrašovíku bola po mnohých jednaniach na úradoch a po mnohých peripetiách nakoniec aj svojpomocne zrealizovaná a uvedená do prevádzky v roku 1993.
V roku 1994 sa začalo s prípravami stavby na rozšírenie vodného zdroja, ktorá však bola realizovaná až následne, v rokoch 1995 až 1997. V roku 1994 bolo tiež na VČS rozhodnuté, že valorizačný príspevok, ktorý súvisel s rozvojom osady, s jej novými možnosťami a najmä, s nárastom hodnoty majetku v osade, sa od 1.5.1995 zvýši na 10.000.-SKK. V tom istom roku sa začalo s prípravami procesu na odkúpenie pozemkov do súkromného vlastníctva jednotlivých členov ZO.
V roku 1996 sme zložili účelový príspevok na zabezpečenie geometrického zamerania parciel a celej lokality, ktoré slúžili ako nutné podklady v tomto veľmi náročnom procese. Celá záležitosť sa riešila až do roku 2001, kedy boli jednotlivé kúpne zmluvy postúpené na SPF.
V roku 2003 boli vykonané aj prvé laboratórne testy vody z podchyteného vodného zdroja. Bolo zistené, že pramenitú vodu možno považovať za nezávadnú. K jej čiastočnej kontaminácii dochádza v akumulačných nádržiach, ktoré sa z tohto dôvodu musia pravidelne čistiť, natierať a udržiavať.
V roku 2004 bola voda klasifikovaná ako „voda vhodná na priemyselné využitie“. V tom istom roku bol položený asfalt na príjazdovú cestu v celej jej 700m dĺžke. Obecný úrad v Košických Oľšanoch začal s vyrubovaním a s vymáhaním poplatkov za odvoz odpadov.
V roku 2005 bolo rozhodnuté vykonať opakovane posúdenie o alternatíve založenia pozemkového spoločenstva v zmysle Zákona č. 181/1995 O pozemkových spoločenstvách.
Avšak, na VČS dňa 10. júna 2006, na návrh členov vtedajšieho výboru ZO bolo toto uznesenie z roku 1997 zrušené. V tom istom roku bola uvedená do prevádzky nová ČS, v ktorej boli inštalované dve výkonnejšie čerpadlá.
Ku koncu júla 2007 prebehlo spolu 35 prvotných prevodov vlastníctva k parcelám. Valorizačné poplatky uhradilo v plnej výške 26 vlastníkov, v siedmich prípadoch bola dohodnutá zľava a bola vykonaná úhrada vo výške 5.000.- SKK. V troch prípadoch ostali veci súvisiace s valorizačným poplatkom vtedy nedoriešené. Ešte v priebehu roku 2007 boli vtedajším vlastníkom doručené Listy vlastníctva s č. 1393, v ktorom sú registrované všetky spoločne užívané priestory v našej osade. Z celkovej výmery viac, ako 73 000 m2 tak pripadá na každého vlastníka jednej záhradkárskej parcely podiel 1/131, ktorý je každého spoluvlastníckym podielom a je neoddeliteľným majetkom od parcely záhradky.
Koncom roku 2008 sa začali tvoriť základy nového výboru ZO. V priebehu roku 2009 sa niekoľko krát stretol prípravný výbor, ktorý pripravil návrh novej kandidátky ale aj ďalšieho smerovania života v našej osade.
V závere roku 2009 (7.11.2009), bola pripravená kandidátna listina a následne v reštaurácii Snežienka prebehli voľby v súlade so stanovami SZZ. Tak, po 30 rokoch existencie našej osady, došlo k najvýznamnejšej zmene v jej vedení.
V roku 2010 boli zakúpené zariadenia na vyčistenie a udržiavanie vodných akumulačných nádrží. Po ich vyčistení boli AN1 a AN2 kompletne natreté hygienickým náterom. V jeseni bola výborom organizovaná „1. Burza Záhradkárov“.
V roku 2011 bolo obnovené značne poškodené oplotenie na severnej strane osady. V rámci príprav na ďalšiu burzu záhradkárov, ev. ako základňu pre inštaláciu budúcej „Muštárne“, bola upravená a splanírovaná priľahlá a náletovými drevinami zarastená plocha. Na celú plochu bol osiaty trávnik a tak už na jeseň tento pekný priestor veľmi dobre poslúžil organizátorom pri realizácii „2. Burzy Záhradkárov“ na Giradách.
V roku 2012 bolo úplne rekonštruované oplotenie na južnej strane osady v celkovej dĺžke 54,0 m. Počas letných mesiacov sa podarilo vďaka aktivitám jedného z našich záhradkárov zabezpečiť asfaltovú drvinu v množstve cca 150t, ktorá bola následne aplikovaná v celkovej dĺžke viac, ako 1200 m. Tak bola podstatná časť hornej dopravnej komunikácie (cesty) pretransformovaná na tzv. „bezprašnú cestu“. Prašnosť bola veľmi významne obmedzená. Na spodnej vetve boli opravené v rámci tejto akcie tie najviac poškodené časti. Organizátorom sa vydarila v jeseni aj „3. Burza Záhradkárov“. Boli zahájené prípravy na nové voľby do výboru ZO.
Celé vyššie veľmi stručne opísané obdobie, t.j. obdobie od októbra v roku 1981, až do dnešných dní, teda do konca septembra roku 2012, možno považovať za obdobie zrodu, rozvoja a postupnej stabilizácie našej záhradkárskej lokality na Giradách. Toto obdobie je neodmysliteľne spojené najmä s jedným menom, s menom pána Zoltána Korponayiho. Vtedy, keď sa do tejto práce pustil, mal už skoro 50 rokov. Dnes, rovnako ako naša osada, je o 31 rokov starší ale je stále s nami a medzi nami. Ako čestný člen nášho výboru sa na jeho aktivitách ešte aj dnes participuje. Do histórie nášho spoločenstva záhradkárov na Giradách sa zapísal nezmazateľným písmom. Jeho mimoriadna zanietenosť pre túto vec, jeho pracovitosť, zodpovednosť a jeho nevšedné organizačné schopnosti, sa stali veľmi silným momentom pri vzniku našej osady a boli veľmi silným a významným „hnacím motorom“ i v nasledujúcich 30 rokoch života jej rozvoja a stabilizácie. Len vďaka týmto osobným vlastnostiam dokázal veľmi racionálne využívať ten najefektívnejší zdroj, ktorý nepotrebuje účtovníčky, nepotreboval daňových poradcov a napriek tomu, na jeho podstate, mohol vznikať a vznikol slušný osobný aj spoločný majetkový základ. Je to obrovské množstvo dobrovoľnej brigádnickej práce, ktorú dokázal po celú dobu veľmi efektívne využívať. Dokázal ju osobne organizovať na niekoľkých úsekoch naraz. Najmä keď sa robila prístupová cesta, zameriavali vnútorné komunikácie, pri osadzovaní stĺpikov vonkajšieho i sekciového, tzv. vnútorného, oplotenia, keď sa inštalovali tak primárne i sekundárne rozvody elektrickej energie, keď sa inštaloval pôvodný a v neskorších rokoch aj súčasný vodovodný systém. Niekedy aj 20 krát za deň stihol obehnúť celú osadu a všetky pracoviská na ktorých sa práve robilo.
Pán Zoltán Korponayi zohral významnú úlohu aj v čase, keď sme sa snažili získať svoje parcely a ostatný majetok do osobného, resp. spoločného vlastníctva. Bez tejto jeho mimoriadnej zanietenosti pre spoločnú vec, bez jeho mimoriadnej pracovitosti, bez jeho odbornosti a jeho organizačných schopností, ale aj bez jeho neskutočnej zodpovednosti s akou pristupoval ku všetkým úlohám a problémom po celých 30 rokov, by sme nikdy nemohli držať v rukách LV k takýmto hodnotám.
Avšak veľké uznanie patrí aj všetkým ostatným, súčasným aj bývalým nemenovaným členom bývalých výborov a súčasného výboru našej ZO, ktorí veľmi významne priložili ruku k tomuto krásnemu a hodnotnému dielu. Staré „ortovisko“, ktoré dlhé desaťročia ležalo ladom na pravo brežnom svahu rieky Torysy, bolo nevyužívané, zarastené náletovými kroviskami a starými stromami, čerešňami, ktoré pochádzali ešte z predvojnovej výsadby, sa zmenilo na veľmi uznávanú a vysoko hodnotenú záhradkársku osadu v Košickom regióne.
Zveľadené pozemky dávajú záhradkárom dnes bohatú úrodu ovocia i zeleniny, ponúkajú priestor pre aktívnu prácu, pre aktívny pobyt a pohyb v prírode, ale najmä ponúkajú priestor na relax i oddych od povinností všedných dní.
V Košiciach, September 2012
Podľa dobových dokumentov spracoval: Gabriel Lešinský