Prvý jarný deň - ako ho nepoznáme.

Dňa 20. marca 2016 o 5:30 SEČ nastane okamih jarnej rovnodennosti. Začiatok astronomickej jari je okamihom, kedy pre barycentrického pozorovateľa stred Slnka prejde priesečníkom svetového rovníka a ekliptiky – jarným bodom nebeskej sféry. Žiaci sa učia, že na celej Zemi vtedy trvá deň a noc rovnako dlho (12 hodín) a Slnko kulminuje na poludnie na pozemskom rovníku. Západ i východ Slnka je definovaný pre jeho horný okraj, nie stred, a jeho poloha je na horizonte najviac ovplyvnená refrakciou v zemskej atmosfére. Spolu s polomerom Slnka to zväčšuje polovičný denný oblúk približne o 51´, čo je 3 min 24 sek.

Okamihy rovnodennosti sa opakujú s periódou tropického roka; 365 dní 5 hodín 48,4 minút. Tento rok  je priestupný, má  29. február a rovnodennosť nastane dňa 20.3.2016 o 5:30 SEČ. Z dlhodobého hľadiska sa jarný bod po ekliptike pohybuje (precesným pohybom, asi 50,2“/rok) a na dlhšie obdobia musíme používať tabuľky, zahrňujúce aj tento vplyv.
 
Od roku 1903 až doteraz, pripadal prvý jarný deň väčšinou na 21. marec, najmä v roku tesne pred priestupným rokom. Posledným v tomto rade bol rok 2011, od roku 2012 boli a budú prvé jarné dni najmä  20. marca.  Od roku 2048 pripadnú v priestupných rokoch dni rovnodennosti už na 19. marec a na priestupný a po ňom nasledujúci rok sa tak stane od roku 2085. Najväčšia zmena však nastane vplyvom Gregoriánskej reformy kalendára záverom XXI. a začiatkom XXII. storočia. V roku 2097 (pred priestupným rokom 2098) nastane rovnodennosť 19. marca o 20:46 SEČ. Tým, že rok 2100 podľa reformy priestupný nie je spôsobí systematický posun okamihu rovnodennosti po približne štvrť dňa neskôr až do roku 2103, teda  šesť rokov a jarná rovnodennosť v roku 2103 (pred priestupným rokom 2104) nastane 21. marca o 7:25 SEČ.                                             
 
Astronomická jar skončí okamihom letného slnovratu, ktorý nastane v tomto roku dňa 21. júna o 11:51 SEČ.

Archív LR